Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom
Využitie ropy vo svetovom hospodárstve umožnilo vznik industriálnej spoločnosti v takej forme, v akej ho momentálne poznáme. Rast spotreby ropy a rast hospodárskeho rastu je úzko prepojený. Začiatok priemyselnej revolúcie je spojený s vynálezom parného stroja –zariadenia, ktoré umožnilo vykonávať oveľa viac práce s nižšími nákladmi. Parný stroj premieňa chemickú energiu uhlia na mechanickú prácu, pričom táto práca je oveľa lacnejšia ako keby túto prácu mali vykonávať ľudia. Po tisícročia využívaná práca ľudí a zvierat bola nahradená prístrojmi, ktoré umožnili využívať vysoko koncentrovanú energiu uchovanú vo fosílnych palivách na produkciu tovarov a skvalitnenie služieb. Spracovanie železných rúd vo veľkých množstvách, pohon zaoceáskych parníkov, ktoré urýchlili transport v systéme svetového obchodu, siete železníc ktoré prepojili naprieč celé kontinenty – všetky tieto zmeny v procese industrializácie západnej spoločnosti boli vykonané vďaka lacnej energii fosílnych palív a od čias priemyselnej revolúcie sa situácia nezmenila.
Rast objemu spotreby energie je priamoúmerný rastu HDP
a s pribúdajúcimi rokmi je tento vzťah čoraz pevnejší. Ako vidieť na
obrázku 16, za posledných dvadsať rokov sa rast svetového HDP a rast
v objemu spotrebovanej energie zladili. Za toto obdobie bola vytvorená
silná závislosť svetovej produkcie na energiách a to hlavne z dôvodu
rastu intenzity globálneho obchodu, off-shoringu výroby do krajín s nižšou
cenou práce a zvýšenia životného štandardu populácie vyspelých ekonomík.
Svetový obchod na globálnej scéne umožnil efektívnejšie využívanie globálnych
zdrojov. Ekonomiky sa vďaka integrácii medzinárodného obchodu špecifikovali,
aby mohli čo najefektívnejšie využiť vlastné výhody na globálnej scéne.
Globálny trh služieb sa prejavil aj v raste špecializácie podnikov.
Globálny obchod je však poháňaný uhľovodíkovými palivami. Či už vo forme ropy,
ktorá je nevyhnutná pre globálny obchod prostredníctvom lodí, automobilov alebo
lietadiel, ale aj vo forme uhlia a zemného plynu, ktoré sú primárnymi
zdrojmi elektrickej energie vo svete.
Obr. 16: Porovnanie rastu svetového HDP a spotreby energie
Dostupné na:
http://www.powerlineblog.com/archives/2011/11/can-we-really-grow-with-less-energy.php
Uhľovodíkové palivá predstavujú dominantný zdroj energie pre súčasnú
spoločnosť. Ako bolo uvedené, ich spotreba, či už vo forme uhlia, ropy alebo
zemného plynu, predstavuje pohon hospodárskeho rastu za posledných 100 – 150
rokov. Keďže ide o obmedzený zdroj energie, dalo by sa očakávať, že
s pokračujúcim technologickým vývojom sa bude ich využívanie obmedzovať
a energetické zdroje, akými sú uhlie a ropa budú mať neustále sa
znižujúci podiel na svetovej spotrebe. Avšak opak je pravdou. Ako je vidieť na
obrázku 17, ich spotreba neustále narastá a ich podiel na celkovej
spotrebe energie a tým aj na tvorbe svetového HDP sa výraze nemení.
Neuhľovodíkové zdroje, akými sú nukleárna energia, vodná energia
a obnoviteľné zdroje, tvoria len veľmi malý podiel na celkovej energetickej
spotrebe vo svete, pričom za najstabilnejší zdroj môžeme v súčasnosti považovať
obnoviteľné zdroje, ktorých podiel je veľmi malý.
Obr. 17: Svetová spotreba energie, podľa spotrebovaných zdrojov
Zdroj: BP Statistical Review of World Energy, June 2011
Ropa predstavuje lacný a veľmi koncentrovaný zdroj energie.
S jedným galónom (približne 3,8 litra) benzínu je možno vykonať toľko
práce, ktorej ekvivalent by predstavoval 350 až 500 hodín ľudskej práce
(Marterson, 2011, s. 140). Pri porovnaní ceny ropy a práce, ktorú je možné
vykonať využitím ropných produktov, ropa predstavuje zdroj energie meniaci
spôsob produkcie a distribúcie tovarov vo svetovom meradle. Preto majú
štáty, ktoré využívajú energiu z uhľovodíkových palív (hlavne ropy)
najintenzívnejšie, veľkú konkurenčnú výhodu oproti tým u ktorých je
energia využívaná menej intenzívne. To však platí len v prípade, ak je
zdroj tejto energie lacný
a dostupný. Vysoko produktívne ekonomiky získavajú intenzívnou spotrebou
energií konkurenčnú výhodu ale len do doby, kým je na trhu dostatok
energetických komodít na uspokojenie ich potrieb. Krajiny spotrebujúce najviac
ropy sú náchylnejšie na zmeny jej ceny.
Spotreba ropy je vo svete rozložená nerovnomerne. Napríklad USA, ktoré
tvoria 5% svetovej populácie, spotrebujú 23% celkovej ropnej produkcie (Greer,
2010, s. 108). Na druhom mieste sa v spotrebe nachádza Európska únia so 16%
a za ňou Čína s 10% (viz. obrázok 18). Rozvinuté ekonomiky spotrebujú
najväčší podiel svetovej produkcie ropy a to jednak v absolútnych
číslach ale aj z hľadiska spotreby na obyvateľa (viz. obrázok 19). Veľké
množstvo lacnej energie umožnilo nahradiť prácu človeka prácou strojov.
Zvýšenie produktivity následne vytvorilo v západných ekonomikách strednú
vrstvu. Vlastníctvo automobilu, lacné
potraviny, vysoká produktivita práce ale aj čas a možnosť cestovať by
neboli pre obyvateľstvo rozvinutých ekonomík možné, bez dostatočného množstva
energetických surovín. Ak by mal byť
zachovaný štandard strednej triedy bez využívania ropy, musel by mať každý člen
spoločnosti približne 150 „energetických otrokov“, ktorí by pracovali 24 hodín
denne (Heinberg, 2005, s. 30). Priemerný člen západnej spoločnosti má životný
štýl, ktorý prevyšuje život elít éry pred začiatkom využívania uhľovodíkových
palív.
Obr. 18: Denná spotreba ropy podľa krajín
Zdroj: autor
Obr. 19: Denná spotreba energie na obyvateľa podľa jednotlivých krajín
Zdroj: Svetová banka
Dostupné na: http://www.ritholtz.com/blog/2010/06/oil-consumption-around-the-world/
Rast globálnej spotreby a globálneho obchodu vytvoril tlak aj na
nárast spotreby uhlia. Uhlie, ktoré sa v využíva predovšetkým na výrobu
elektrickej energie a tepla poháňa industriálnu ekonomiku krajín
juhovýchodnej Ázie. Dostatok lacnej pracovnej sily a uvoľnenie
medzinárodného obchodu za posledné desaťročia vytvorili predpoklad na presun
výroby tovarov z rozvinutých ekonomík do krajín v ktorých sú náklady
na prácu niekoľkonásobne nižšie. Proces deindustrializácie západných ekonomík
má za dôsledok diverzifikáciu svetovej produkcie naprieč celou planétou
a vyžaduje dodatočné zdroje na zásobovanie západných ekonomík spotrebným
tovarom krajinami, v ktorých sú tovary produkované. Na druhej strane sa
spoločne s produkciou tovarov do krajín s nižšími nákladmi na
pracovnú silu presunul aj dopyt po energiách. Produkcia výrobkov s nižšou
pridanou hodnotou je energeticky náročná a z tohto dôvodu
s rozvojom globalizácie svetovej produkcie tovarov enormne vzrástla
spotreba uhlia. Zatiaľ, čo ropa je vhodná na zabezpečenie prepravy, uhlie je
síce menej praktické a obsahuje menšiu koncentráciu energie avšak pre
pohon tovární po transformovaní na elektrickú energiu je ideálnym a lacným
energetickým zdrojom (viz. obrázok 20).
Čína vlastní veľké zásoby uhlia a nielen spotreba zdrojov energie
z tejto komodity ale aj čínska produkcia uhlia rástla exponenciálnym
trendom. Ak sa bude rast čínskej ekonomiky naďalej pohybovať okolo 10% ročne,
ako posledných tridsať rokov, potom o približne 7 rokov bude potrebovať
dvojnásobok objemu uhlia, ktoré spaľuje dnes a o 14 rokov
štvornásobok oproti dnešnej úrovni spotreby. Samozrejme, so všetkými
ekologickými dôsledkami, ktoré tento fakt so sebou prináša. Ekonomický rast
Číny je spojený s rastom spotreby uhlia. Ako je prezentované na obrázku 21
okolo roku 2000, s rastúcou globalizáciou svetovej ekonomiky
a globálnou spotrebou čínskych produktov, vzrastá vzájomná prepojenosť
rastu HDP a spotreby energetických surovín. Globálny hospodársky rast
v dôsledku rastu medzinárodného obchodu posledných dekád bol poháňaný
ropou avšak produkcia lacných tovarov, ktorá poháňala čínsky rast HDP rýchlym
tempom, spaľovala uhlie. V súčasnosti je tlak na celosvetovú spotrebu
uhlia enormný a každým rokom rastie.
Obr. 20: Svetová spotreba uhlia podľa regiónov
Zdroj: BP Statistical Review of World EnergyJune 2011
Obr. 21. Závislosť rastu HDP Číny od spotreby uhlia
Zdroj: China Statistics Yearbooks
Dostupné na: http://en.sxcoal.com/SampleDetail.aspx?cateID=499
Pokračovať na ďalšej kapitole: Svetový obchod a ropný trh
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára