Svetový obchod a ropný trh

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Význam ropy začal rásť krátko pred koncom devätnásteho storočia. Dovtedy mala táto čierna kvapalina, vytekajúca zo zeme na niektorých náleziskách, málo využitia. Medzinárodnej preprave, či už na obchodné účely alebo v rámci vojenského zabezpečenia svetových morí, kraľovalo uhlie. Ako prvý si strategický potenciál pre lodnú prepravu všimol kapitán John Fisher. V roku 1882, kedy verejne publikoval svoje názory ohľadom lodnej prepravy založenej na pohone ropnými látkami, odborná verejnosť považovala jeho prognózy za rojčenie. Aj napriek zjavným výhodám, ktoré ropa poskytuje oproti uhliu  (Engdahl, 1992, s. 29):

·     vojnová loď poháňaná dieselovým motorom zanechávala v ovzduší málo stôp, zatiaľ čo dym z uhoľného komína bolo vidieť na 10 míľ,

·        loď s parným pohonov vyžadovala 4 – 9 hodín, aby dosiahla plný výkon, zatiaľ čo plavidlu s naftovým pohonom stačilo 30 minút a ďalších 5 minút aby dosiahlo maximálny výkon,

·    doplnenie paliva trvalo na lodi poháňanej dieselovým motorom 12 hodín s vyťažením dvanástich mužov, uhlie dopĺňalo 500 mužov počas piatich dní,

·       dieselový motor ekvivalentného výkonu v konských silách dosahoval len tretinu hmotnosti motora poháňaného uhlím a vyžadoval štvrtinu tonáže paliva,

·        akčný rádius flotily poháňanej naftou bol približne štvornásobný oproti parnej.

Ropa sa súčasnosti podieľa na 36-40% celkovej spotrebe energie vo svete. (Greer, 2010, s. 11) Pohonné látky vyrábané z ropy zabezpečujú prakticky celú energetickú potrebu dopravy (približne 95-98% podľa OECD). Narušenie ich dodávok, ich nedostupnosť alebo vysoká cena by narušila prepravu nielen v rámci medzinárodnej výmeny tovarov, ale aj v rámci jednotlivých štátov a regiónov. V prípade obmedzenia zdrojov pre prepravu v rámci medzinárodného obchodu by bol ohrozený globálny hospodársky rast. Ak by bol nedostatok dlhodobý, hrozil by zároveň dlhodobý nedostatok veľkého množstva tovarov, ktorých produkcia v dnešnej globálnej a špecializovanej ekonomike je viazaná na konkrétne regióny. Ako príklad môžu poslúžiť záplavy v Thajsku na jeseň v roku 2011. Zatopenie približne 1000 tovární na výrobu hard-discov spôsobilo ich nárast ceny na svetovom trhu o 10% (Fuller, 2011). Ak by sa narušil chod globálneho obchodu ako celku, predstavovalo by to pre medzinárodnú ekonomiku nepredstaviteľné straty. Pritom závislosť dopravy na rope neustále narastá. Podiel pohonných hmôt produkovaných z ropy má rastúci charakter. Zatiaľ čo v roku 1973 sa v doprave spotrebovalo približne 45,4 percenta celkovej ropnej produkcie, v roku 2004 to bolo 57,7 percenta a v roku 2007 až 61,2 percenta. (International Energy Agency, 2012) Čoraz väčší objem svetového obchodu vyžadoval neustály nárast objemu prepravy. Úvermi posilňovaná spotreba západného sveta  kládla zväčšujúce sa nároky na využívanie energií. Medzinárodný obchod rástol exponenciálne a počas éry globalizácie dramaticky expandoval, ako je vidieť na obrázku 22. Ekonomika poháňaná dlhom vo všetkých jeho formách vyžaduje produkciu, ktorá bude rásť rovnakým tempom ako dlh, inak dlhy nebudú môcť byť splatené. Neustály rast spotreby následne vyvoláva tlak na využívanie energií pre produkciu tovarov a ich distribúcie v rámci svetovej ekonomiky. Exponenciálny rast dlhov vyžaduje aby s ním hospodársky rast držal krok a s ním zároveň rovnakým tempom rástla spotreba palív.

Obr. 22. Exponenciálny rast svetového obchodu

Zdroj: Oxford Economics - The Impact of the Express Delivery Industry on the Global Economy

Zdroj: http://www.euroexpress.org/

Nebezpečným sa teda nestáva len silná závislosť ekonomického rastu a prosperity na uhľovodíkových palivách, ale aj vývoj spotreby palív v budúcnosti. Prudké zmeny ceny ropy môžu narušiť svetový obchod a znemožniť ozdravenie západných ekonomík z hospodárskej krízy. Kontrakcia rastu svetovej produkcie by mohla spôsobiť pád komplexnej štruktúry dlhových mechanizmov. Nebezpečným sa stane ale aj samotný rast globálneho trhu. Ak bude dopyt po energiách narastať naďalej exponenciálnym tempom, potom tlak na ich ceny povedie ku kolíziám záujmov národných ekonomík a ekonomických blokov. Obzvlášť rozvinuté ekonomiky, ktoré produkty ropy vyžívajú najintenzívnejšie (a vytvorili najväčšie množstvá dlhov), budú nedostatkom jej importu trpieť najviac.

Spotreba uhľovodíkových palív a budúce potreby

Historická skúsenosť však ukazuje, že spotreba uhľovodíkových palív má tendenciu rásť exponenciálne. Čoraz intenzívnejšie využívanie vysoko koncentrovanej energie vo forme uhľovodíkových palív má svoje základy vo vysokom raste obyvateľstva (zvyšovanie kvantity spotrebiteľov) a vo zvyšovaní životného štandardu obyvateľstva vyspelých ekonomík (nárast využitia množstva energie na osobu) a exponenciálnym rastom potrieb finančného systému. Svetová populácia, v počiatočnej ére využívania ropy ako zdroja energie, dosahovala úroveň 1,1 miliardy ľudí. Odvtedy sa populácia našej planéty zväčšila štvornásobne, ekonomika narástla 40 krát a spotreba energie vstúpila na desaťnásobnú úroveň (Greer, 2010, s. 112). Treba podotknúť, že ľudstvo naďalej rastie exponenciálnym trendom a životný štýl strednej triedy vyspelých ekonomík má len veľmi malá časť globálnej populácie. Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva rozvíjajúcich sa ekonomík nevyhnutne zvýši ich dopyt po uhľovodíkových palivách. Tento scenár môžeme v súčasnosti sledovať v krajinách juhovýchodnej Ázie. Akcelerátory svetovej spotreby – rast obyvateľstva planéty a rast dopytu v súvislosti so zvýšením životných štandardov s dodatočným tlakom finančného systému – kladú neustály tlak na spotrebu energetických surovín. Jedná sa o dlhodobý trend, ktorý môžeme sledovať posledných 150 rokov, ako znázornené na obrázku 23. Avšak toto tempo je v dlhodobom horizonte neudržateľné. Exponenciálne tempo rastu z počiatku rastie pomaly a jeho exponenciálny charakter nie je zjavný. Po čase však prekročí kritickú úroveň a začne prudko stúpať. Ako je prezentované na obrázku 24, práve posledné dekády sa stali obdobím prudkého a náročne udržateľného rastu energetických potrieb.

Obr. 23: Historická svetová spotreba uhľovodíkových palív

Zdroj: Brixtol sourcebook

Obr. 24. Vývoj spotreby uhlia vo svete v porovnaní s jednotlivými krajinami

Dostupné na: http://www.cges.co.uk/resources/articles/2011/10/11/is-coal-seeing-a-comeback

Globálna spotreba ropy sa v súčasnosti pohybuje zhruba na úrovni 85 miliónov barelov každý deň. Ak bude súčasný trend spotreby pokračovať, potom ďalších dvadsať rokov bude nutné zabezpečiť dennú produkciu ropy na úrovni 106 miliónov barelov a to aj napriek poklesu dopytu po fosílnych palivách vplyvom hospodárskej krízy a iniciatívam vlád na posilnenie alternatívnych zdrojov technológií (financovanie výskumu, dotácie atď.) (World Energy Outlook, 2008). Podľa slov Jamesa Sleisingera, bývalého riaditeľa US Department of Energy, aby sa takáto spotreba zabezpečila „musíme nájsť a využiť ekvivalent deviatich Saudských Arábií“ (Smith, 2010 s. 59) Takéto sú predpoklady OECD, Medzinárodnej energetickej agentúry a hlavy ministerstva energetiky USA ohľadom budúceho rastu spotreby energií.

Pokračovať na ďalšej kapitole: Zásoby uhľovodíkových zdrojov energie pre podporu svetového ekonomického rastu

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom