Minulý týždeň
došlo k veľmi významnej a finančnými médiami hlavného prúdu striktne
zamlčiavanej udalosti. Od druhej svetovej vojny Nemecko držalo veľké množstvo
svojich zlatých rezerv v zahraničí, jednak z praktických dôvodov v časoch,
keď svetová ekonomika a obchod fungoval na zlatom štandarde a taktiež
kvôli hrozbe útoku štátov Varšavskej zmluvy. Tieto rezervy však neboli doteraz
fyzicky preverené a Nemcom vždy stačilo dobré slovo spojencov o tom,
že zlato leží spokojne v podzemných trezoroch. Minulý týždeň sa však
Nemecko pridalo na stranu Iránu, Líbye a Venezuely. Aspoň podľa článku Mohameda
El-Eriana, riaditeľa PIMCA, jedného z najväčších investičných fondov USA,
ktorý pán CEO zverejnil na blogu Financial Times.
Čo také Nemecko
spôsobilo? Drzosť najväčšiu – požiadalo o navrátenie svojich zlatých
rezerv. Tie sú podľa oficiálnych čísel druhé najväčšie na svete. Nemecko
plánuje v blízkych rokoch zlikvidovať svoje rezervy v Paríži o 100%
a v USA o 20%. Zlato plánuje Budesbanka uskladniť na domácej
pôde. Sledujúc manipulácie na zlatom trhu, nie je reakcia amerických finančných
elít prehnaná. S každou fyzickou uncou zlata, ktoré opustí dolárový systém
je z trhu odstránených stonásobne viac kontraktov papierového zlata. To
spôsobuje problémy entitám snažiacim sa stláčať cenu drahých kovov
prostredníctvom naked short sell, pretože výpadky fyzických kovov musia byť
nahradené masívnymi short pozíciami. Napr. short pozícia JP Morgan na striebre
vzrástla z 8 na 18 miliárd za posledné dva roky a javí sa, že JPM
mali prsty aj v afére MF Global, pri ktorej zmizlo z alokovaných účtov
zaujímavé množstvo fyzických kovov, ale aj kontraktov a hotovosti. (Len
pripomeniem, že MF Global v tomto čase šéfoval Jon Corzine, bývalý
riaditeľ Goldman Sachs, člen tej istej partičky ako Supermario Draghi (Goldman
Sachs International) – predseda Európskej centrálnej banky, alebo najnovšie Mark
Carney, novodosadený predseda Bank of England)
S priam až
absurdnými snahami krajín BRIC o import fyzických drahých kovov rastie
stále tlak na dodávky fyzického zlata. Čína je jeden z najväčších producentov
ale zároveň aj importérom kovu na svete. Okrem toho kumuluje obrovské množstvo
striebra, pretože finančný systém tejto 5 000 rokov starej civilizácie bol
historicky postavený na striebre. Nemecko sa preto pridalo na stranu krajín
BRIC, čo môže ohnúť geopolitické a globálne finančné vektory minimálne na
najbližšie desaťročia. Vypadá to tak, že Nemecko nebude hrať hru v rámci, ktorej
západné finančné elity pre seba nechali zlato a zvyšku populácie západných
krajín zanechali dlhy.
Je preto možné,
že keď tlak v systéme TARGET2 voči Bundesbanke prekročí kritickú hranicu a náklady
na zachovanie eura sa vyrovnajú nákladom na jeho opustenie, Nemci nechajú euro,
ktoré im bolo vnútené ako podmienka výmenou za možnosť zjednotenia, a vytvoria
po kolapse dlhovej štruktúry v rámci eurozóny opäť zlatú marku. Tá,
rovnako ako v budúcnosti ostatné významné meny Eurázie – krajín Ruska,
Indie a Číny, bude tvoriť kôš zlatom konvertibilných mien. Nemecko sa teda
opovážilo udeliť ťažký úder manipulátorom na trhu drahých kovov a zároveň sa
demonštratívne pridalo na stranu Eurázijskej aliancie. Takejto aliancii, ktorá
by mala v Rusku obrovské zásoby surovín, hlavne ropy a plynu, v Číne
veľkú zásobu lacnej pracovnej sily a v Nemecku technologickú bázu, by
západní skrachovanci konkurovali len veľmi ťažko, uvedomiac si množstvo
spoločného zlata, ktorým by kryli nový spoločný finančný systém. Zároveň by
gigantické železničné projekty naprieč Euráziu umožnili výmenu tovarov
bezprecedentným spôsobom. Takéto veci sú však v našim médiách tabu, aby
náhodou Slováci nedostali rozum a nezačali participovať na týchto projektov,
napríklad širokorozchodnou, alebo výstavbou logistických terminálov.
Ale naspäť ku
kartelu, ktorý tlačí ceny drahých kovov nadol. Tie sú prvé, ktoré poukazujú na
infláciu, preto je nutné ich držať na uzde. Zvlášť, keď sa potrebujú ešte stále
určité skupiny zásobiť fyzickým zlatom. US Mint minulý rok prekonala opäť
rekord v predaji zlatých mincí. Aj napriek stagnácii ceny počas posledného
roku a pol. Na tlaku smerom nadol participuje aj Čína, aby mohla nakupovať
kov za výhodnejšie ceny. Zatiaľ. Čína sa totiž na aukcii US dlhopisov už asi
rok neukazuje. Dopyt zachraňujú Japonci a piráti z Karibiku. Krajina
stredu totižto, na rozdiel od Japonska, nie je vazalom západných elít. Absurdnosť
situácie najlepšie prezentuje dlhopisový trh USA, ktorý je na 250 ročnom
maxime, pri prakticky nulových úrokových mierach. Navyše od 12. 12. 2012 Fed
plánuje tlačiť 85 miliárd dolárov každý mesiac bez sterilizácie. Operácia
twist, v rámci ktorej predaj krátkodobých dlhopisov generoval prostriedky
na nákup dlhodobých papierov skončila a aby mohla byť zachovaná ilúzia
stability dolárového finančného systému, musí dopyt nahradiť Fed nepriamo.
Šaškáreň okolo dlhového stropu je len pre imbecilov z mainstreamových debilizátorov
v tlačenej aj digitálnej forme. Je jasné, že jediné, čo môže Fed robiť je
tlačenie peňazí, ako vysvetľujem vo svojej publikácií. Keď poklesne dopyt po US
dlhopisoch a krajina bude nútená ponúknuť vyššie úrokové miery,
najdemokratickejšej krajine sveta sa rozletí rozpočet. Systém tvorby peňazí
založený na dlhu môže robiť jediné – expandovať až do bodu, v ktorom začne
kolabovať. Treba si uvedomiť, že Veľká kríza začala, až keď Fed dvihol úrokové
miery a Roosevelt bol nútený devalvovať dolár voči zlatu.
Takže Fed bude
tlačiť 85 miliár z ničoho, za tieto peniaze bude skupovať hypotekárne
balíky vybraných domácich finančných inštitúcií. Za tieto peniaze budú na
oplátku veľké banky v USA vytvárať úverové swapy (špecifické deriváty
tvorené rozdielom dlhopisov) a tak aj umelý dopyt po dlhopisoch. Samozrejme
je otázne, koľko táto maškaráda bude trvať. Od posledného kvantitatívneho uvoľňovania
v septembri ubehli tri mesiace a Fed musel k 40 miliardám
mesačne pridať ďalších 45 miliárd vytvorených z ničoho. Horizont praskania
tejto štruktúry, ktorá stojí na svetovom derivátovom trhu a 250ročnej
bubline US dlhopisov, je možné sledovať 3-6 mesiacov od poslednej várky
horúceho vzduchu z 12. 12. Je teda možné, že prognóza Maxa Keisera o aprílových
otrasoch na trhoch sa môže zhmotniť. Jedným z veľkých hráčov v manipulácii
úrokových mier US dlhopisov je práve JP Morgan, banka, ktorá je už teraz
chytená v pozícii na striebre naked shortmi. Pod nôž pôjde pravdepodobne
Morgan Stanley, na ktorú naložili čo sa naložiť dá a pustia ju dole strmým
kopcom, podobne ako pred pár rokmi Bear Stearns, keď Dickovi Foldovi jeho
banku explodovali pod nosom. Ako sa zdá, situácia sa vymkla západným elitám z pod
kontroly a Nemci urobili to najrozumnejšie čo mohli – začali sa odpútavať
od potápajúcej sa lode... samozrejme začali tým, že na záchranný čln nakladajú
svoje zlato.
Pre zaujímavosť, pár grafov o zlate a krajinách RIC
Import zlata z Hong Kongu do Číny v roku 2012
Zlaté rezervy Ruskej centrálnej banky od vzniku krízy
Import zlata do Indie - nárast za posledné roky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára