Max Keiser: “Barack Obama nemá šajn. Mitt Romney zbankrotuje krajinu”

Niektorí volajú Maxa Keisera zradca, avšak najexpresívnejší americký politický a ekonomický komentátor sa onedlho stane najsledovanejším informačným spravodajcom na planéte. Tu vysvetľuje, prečo nebude v utorkové voľby hlasovať za žiadneho kandidáta.


Autor: Robert Chalmers
Zdroj: The Independent
http://www.independent.co.uk/news/world/americas/max-keiser-barack-obama-is-clueless-mitt-romney-will-bankrupt-the-country-8269633.html

Nevoľník sa mal v časoch kráľa Jána Anglického, Max Keiser upozorňuje, v mnohých oblastiach lepšie ako niektorí voliči v roku 2012.

“Pretože v ére Robina Hooda,” pokračuje Keiser, “bol proces zlodejstva transparentný. Baróni prišli do vášho domu. Švacli vás po hlave a zobrali vám všetky peniaze.” Ak napriek tomu, že chudoba nesúcitila s utláčateľmi, dodáva Keiser, mohli prinajmenšom pochopiť ich metódy. A nevoľníci,“ hovorí, „si dokázali vychutnať trochu stability. Dostávali niečo za svoje zotročenie. Malý fľak zeme. Ubytovanie. Určitý vzťah s vlastníkom statkov.“ V modernom veku  “finančnej tyranie“ organizovanej tými, ktorých Keiser nazýva „banksteri“ v riadiacich pozíciách hlavných finančných inštitúcií v USA a Európe, verí „sme sa dostali do oveľa zákernejšej formy neo-feudalizmu. Nástroje zlodejstva sa zmenili; to je všetko.“

Kedy by bol lepší čas vyjadriť svoje rozhorčenie, môžeme sa opýtať, ako počas prezidentských volieb? Ale skutočné sily, ktoré formujú osud jeho domoviny, Keiser hovorí, sú neprístupné tlaku domáceho obyvateľstva.




“Barak Obama,” tvrdí, “bol veľkým sklamaním. Zaprel každý jeden z jeho volebných sľubov, okrem jedného: kúpil svojim deťom psa. Samozrejme, mohol by byť v súčasných voľbách vymenený, avšak ak by sa to stalo, zdedíme jednoducho odlišnú verziu rovnakej veci, tak ako sme to robili v USA posledných 30 rokov. Chlap v Bielom dome je v skutočnosti riadený finančnými kruhmi.”

Možno ste nikdy nepočuli meno Max Keiser, aj napriek tomu, že keď začne od Nového roku vysielať v Číne, stane sa z neho najsledovanejší komentátor planéty. V asistencii svojej producentky, spoluprezentátorky a snúbenice Stacy Herbert, Keiser, 52, neľútostne pranieruje darebáckych finančníkov a politikov zodpovedných za to aby na nich dohliadali. Jeho programy sú prenášané medzinárodnými sieťami, medzi ktoré patrí aj France 24, Al Jazeera a iránska Press TV. Jeho program, ktorého drzosť a otvorenosť siaha ďaleko za The Daily Show.

Jeho najpopulárnejšia relácia je The Keiser Report na Russia Today (RT) a jeho medzinárodne sledované obecenstvo, na čo Keiser (nie práve človek trpiaci nedostatkom sebavedomia) nemešká poukázať, je obrovské. Čo ma fascinovalo, keď sme sa stretli v jeho londýnskom televíznom štúdiu je, že v Británii, hlavne za posledné mesiace, som začal o jeho nebezpečne buričskej show na RT počuť s pochvalou a obdivom od vodičov taxíkov, týpkov v Haringey Arms a od pani, ktorá mi chodí umývať okná. Toto nemusí, priznávam, predstavovať štatisticky významnú vzorku, ale Keiser očividne priťahuje ľudí, od ktorých by ste neočakávali že sledujú správy na zahraničných vysielacích sieťach.

Prezentér nie je prekvapený. “Mohutnie hnev voči globálnemu bankovému podvodu, ktorého rozmery rastú každým dňom,” hovorí. “Ľudia zo všetkých oblastí, po celom svete, už toho majú dosť.”

Keiser Report, prvý krát vysielaná v septembri 2009, je beží tri krát do týždňa. V jednej show, ktorej sa zúčastnila aj Roseane Barr, povedala v interview, že jej riešenie podvodov v bankovníctve by bolo “opätovné sprevádzkovanie gilotín”.

Jeho sarkastický a bleskurýchly prejav mu dovoľuje žiariť v debate na Oxford Union alebo večierku v Hampseade, rovnako efektívne, ako povedzme David Dimbleby (britský komentátor z BBC). Keiserové poznámky ohľadom nie moc zvučných praktík Morgan Stanley, Goldman Sachs a iných finančných domov však dokážu rezonovať (na rozdiel tých od Dumblebyho) s rovnakými ľuďmi, ako s tými ktorí občas uvažujú nad vrhaním zápalných fľaši na najbližšiu pobočku National Westminster Bank. Aby ilustroval svoje argumenty, často v rádiu používa plastové kura alebo plyšovú krysu, či malé výbušné zariadenie. V jednej z posledných častí svojej show poradil britskému premiérovi Davidovi Cameronovi, aby “šiel naspäť na elitnú strednú školu Eton a užil si to sprchové potešenie v predklone.”

Hovoril som Keiserovi, ako som prvý krát videl jeho show v spoločnosti Stacy Herbertovej (meno jeho partnerky, sa bohužiaľ stalo známe z jej účinkovania v afére roznášanej červenými titulkami ohľadom “trojke v posteli”, ktorej hlavným účastníkom bol Angus Deayton), myslel som si, že celé vystúpenie robil na amfetamíne.

“Mávam rukami,” hovorí. “Kríčím. Samozjrejme že kričím. Lebo toto je globálna rebélia. Proti okupácii bankárov.”

V jednej časti skladal zvieratká z balónov.

“Musíte urobiť dojem veľmi rýchlo. Ľudia najčastejšie vidia Keiser Report na letisku alebo v hoteli. RT má 450 miliónov poslucháčov. Je vo väčšom počte hotelových izieb ako BBC a má taktiež viac sledovaní na YouTube. Všade kde idem, ľudia ma zastavujú na ulici. A pamätajte, že ja prezentujem správy o korupcii v globálnych finančných inštitúciách. Ešte pred nedávnom by každý povedal – ale koho to zaujíma?”

Jeho komediálny prejav, spoločne s priamou náturou jeho vyjadrení (Nedávno Keiser popísal eurozónu ako entitu “ktorá sa tvári ako prestížny klub, ale v skutočnosti je to leprová kolónia, kde si každý obzerá každého aby zistil komu zostalo najviac prstov”) čiastočne viedli k jeho označeniu za marginála a bláznivého konšpiračného teoretika.

Toto videnie je však veľmi ďaleko od pravdy. Vychovaný v lepšom newyorkskom predmestí, Kaiser bol veľmi úspešný broker na Wall Street a zakaldateľ a bývalý výkonný riaditeľ HSX Holdings, spoločnosti, ktorá prostredníctvom vlastného software dovoľovala obchodníkom investovať do virtuálnych cenných papierov. Jednoducho povedané, toto dovoľovalo stavovať na úspech – a znepokojujúco pre štúdia, na neúspech – filmu v Hollywoode pred tým, než bol premietaný. Tento systém bol ukončený po zásahu filmového priemyslu ale nie pred tým, než Keiser predal jeho akcie v tomto podniku, na špici trhu, čím ešte viac rozšíril svoj majetok.

Založil hedge fond Karmabanque, ktorý predpokladal (s obmedzeným úspechom) profitovať z poklesov akcií spoločností ako Coca Cola alebo McDonalds po tom, čo boli tieto kritizované environmentálnymi skupinami. A v roku 2007, vo filme Extraordinary Antics, ktorý produkovala Al Jazeera, cestoval do Milána aby prešetril ako agent CIA Robert Seldon Lady a iní, ilegálne uniesli a deportovali egyptského imána Hassana Mustafu Osama Nasra, ktorý následne v Káhire čelil mučeniu. (V roku 2009 bol talianskym súdom Lady, tiež známy ako “Mister Bob”, odsúdený na osem rokov v neprítomnosti, pretože USA ho odmietli vydať do Talianska.)

“Viem si predstaviť,” Povedal som Keiserovi “že ťa niektorí Američania, vidiac tvoju prácu pre RT, arabské a iránske stanice, vnímajú ako moderného Lorda Haw-Haw.” (William Joyce, írsky Američan, ktorý vysielal vo Veľkej Británii počas vojny nacistickú propaganda a bol obesený v Londýne v roku 1946)

“Niektorí môžu. Ale po celom svete ľudia moju show zbožňujú. Robíme Keiser Report v Associated Press. Čo je, ako viete, americká spoločnosť a ľudia, ktorí sa cítia ohrození bankstermi. Čo hovorím ja, že môžete vrátiť úder: bojovať ohňom proti ohňu.”

Keiser patrí medzi najviditeľnejšiu postavu z pomedzi amerických komentátorov (Alex Jones vysielajúci z Texasu je tiež príkladom), ktorý argumentuje, že národná suverenita a demokracia v USA a inde vo svete bola erodovaná mocou globálnych korporácií. Keiser zastáva názor, že najefektívnejšou formou odporu je skrze individuálny finančný aktivizmus. “Ak Karmabanque ešte nefungoval,” hovorí Keiser, “je to preto, lebo sme ešte nedosiahli kritickú masu ľudí, ktorí sú odhodlaní vzdorovať a ktorí namiesto toho preferujú byť obeťami.”

Prezentér žil dekádu vo Francúzsku, pohrával sa s rôznymi scenármi, vrátane skoro natočeného filmu, založenom na živote Houdiniho, v ktorom mal hrať jeho blízky priateľ Alec Baldwin. (V súčasnosti vedie vysoko úspešnú crowdfundingovú stránku piratemyfilm.com.) Kaiser sa usadil v Villefranche-sur-Mer, neďaleko Nice, kde stretol o osem rokov mladšiu Herbertovú v roku 2003.

Herbertová má v prezentovaní zjavne podriadenú rolu, ako spolu-komentátorka Keiser Report, v ktorej jej hlavnou úlohou je prezentovanie noviniek, v ktorých reakcii sa často Max rozohní a jej úlohou je taktiež krotenie prezentátora, spoliehajúc sa na svoje inštinkty ako producentka a editorka. Pred spoluprácou s Keiserom, Herbertová, dcéra policajného dôstojníka z New Yorku, ktorý zomrel za tragických okolností, keď mala šesť rokov, začala svoju kariéru prácou s Michaelom Philliopsom (koproducent filmov Taxi Driver a The Sting). Neskôr sa podieľala na produkovaní úspešného ale veľmi kontroverzného animovaného seriálu Popetown v roku 2005.V kreslenom sitcome zneli hlasy Mackenzie Cerooka, Rubby Waxa, Matta Lucasa, Jerryho Halla a Bena Millera a raz bol popísaný ako stretnutie Otca Teda a South Parku. Originálne objednaný pre BBC Three, Popetown bol nakoniec odmietnutý po protestoch katolíckej cirkvi avšak je možné ho kúpiť na DVD.

Herbertová a Keiser presunuli svoje vysielanie do Londýna pred rokom. “Lebo toto je svetové mesto bankových podvodov. Prakticky každý finančný škandál za posledných 20 rokov má svoju hlavnú časť napojenú na Londýn, pretože je to miesto s najmenej regulovaným bankovým prostredím. To je veľmi dôležité pre USA, lebo Amerika outsourcuje svoje podvody do Londýna práve tak, ako outsourcuje prácu do Číny.” Traderi JP Morgan a UBS, ktorí stratili miliardy, poukazuje, boli aktívni v Londýne. „A Lehman Brothers šli cez Veľkú Britániu. Rovnako ako AIG.” (Tá druhá, multinárodná poisťovacia spoločnosť spôsobila niekoľko škandálov, vrátane kontroverzného záchranného balíka, ktorý jej poskytla vláda a následné vyplatila odmeny svojim manažérom v objeme medzi 165 až 450 miliónov dolárov – niektorí tvrdia že aj viac – a taktiež náhradám za škody spôsobené podvodmi, ktoré sa však vyrovnali mimosúdne v roku 2006.)

Tony Blair, dodáva Keiser, “bol prvý predseda vlády v histórii tejto krajiny, ktorý pokladal svoje účinkovanie na Downing Street skôr za ďalšiu položku vo svojom životopise, než spôsob akým môže slúžiť svojim ľuďom. Stal sa rozprávkovo bohatým vďaka kontaktom, ktoré spravil ako premiér.” Blair, pokračuje, „zosobňuje prechod, vo Veľkej Británii aj USA, preč od reprezentatívnej demokracie ku kontrole bankárov. Je to práve od času Novej ľavice, odkedy začala rásť úroveň týchto neskutočných škandálov: máme tu HSBC zapletenú do multimiliónového prania špinavých peňazí pre mexické drogové kartely. (V júli tohto roka sa banka verejne ospravedlnila za svoje „omyly”) A máme tu Berclays zapletenú do manipulovania Liboru (hlavný ukazovateľ úrokových mier pre medzibankové pôžičky).”

Hovoril som Keiserovi, že cítim zneistenie čitateľov nad tým, aký reálny vplyv majú tieto aktivity bank na naše životy. “No, politika bánk bola zameraná na udržanie úrokových mier tak nízko, ako je to možné, na zabezpečenie lacných prostriedkov pre špekulácie, bez ohľadu na negatívne efekty na ostatné časti ekonomiky. Nízke úrokové miery zničili sporiteľov a zdevastovali strednú triedu pracujúcich. Banksteri zorchestrovali tento transfer bohatstva v hodnote triliónov od chudobných smerom k veľmi veľmi bohatým. Samozrejme na účet všetkých, ktorí nie sú na vrchole.”

V nedávnej televíznej diskusii, ktorú viedol Andrew Nill, upozorňuje Keiser, “Sme sa zhodli na tom, že krajina trpí ekonomickou a finančnou negramotnosťou. Čo robí možným dokonca aj návrh Georga Osborna na program v rámci ktorého by ľudia vymenili svoje práva pracujúcich za akcie podnikov. (počas najväčšej bubliny akciových idexov nafúknutej bezhlavým tlačením peňazí po celom svete(!), skvelý kšeft – pozn. Marek) Prečo navrhuje niečo takého ak nie pre to, aby zneužil finančnú dezorietáciu obyčajných ľudí? Nemal by sa minister financií Veľkej Británie hanbiť?”

“Avšak vydržte – nie ste proti kapitalizmu?”

“Nie, ja som pre kapitalizmus. Som pre slobodný trh. Ale to čo máme teraz nie je kapitalizmus. Je to štátom kontrolované, riadené a centralizované politbyro. Ako v Británii tak v Spojených štátoch. Štáty sú riadené Federálnymi rezervami, inštitúciou, ktorá sa zodpovedá len samej sebe a niekoľkým veľkým bankám. Fed je vytvorený podľa modelu Bank of England. Ben Franklin raz povedal, že hlavným dôvodom prečo nastala v Amerike revolta bolo odstránenie vplyvu Bank of England, matky všetkých centrálnych bank, najdiabolskejšej a najkrutejšej zo všetkých.”
“Povedal ste, že ste sklamaný z Obamu. Čo mal podľa vás spraviť?”

“Keď Franklin D. Roosevelt nastúpil do úradu, začal hádzať bankárov do basy. Hlavný dôvod, prečo sa Amerika dostala z Veľkej depresie nebola svetová vojna ani Keynesiánske stimuly. Bolo to kvôli legislatíve, ktorá kontrolovala trhy (mnoho zákonov z tejto doby, ako napríklad Emergency Banking Act z roku 1933 boli zrušené za Clintonovej administratívy) a bankárom, ktorých Roosvelt strčil do väzenia.”

“Nemyslíte si, že Obama mal dobré úmysly? Nebol len ďalší skorumpovaný politik.”

“Barack Obama musel čeliť ľuďom ako Larry Summers (bývalý minister financií za prezidenta Clintona a bývalý riaditeľ Národného ekonomického koncilu v USA, Summers zastával hlavnú úlohu pri odstránení bezpečnostných prvkov z derivátového trhu – krok, ktorý je vo všeobecnosti uznávaný ako hlavný dôvod pádu trhov v rokoch 2007/08). A sú tu aj iní, ktorých neodstránil zo stoličiek, ktorý sa podieľali na orchestrovaní ekonomického kolapsu.”

“Obviňujete Obamu z vedomej spoluúčasti?”

“Myslím si, že Obama je, ako mnoho ľudí, finančne a ekonomicky negramotný. Je právnik. Ale na Wall Street neexistujú žiadne zákony.”

Existuje nádej, že sa situácia zmení, ak bude Obama porazený? “Nie je ťažké si prestaviť, akým spôsobom bude Romney zastávať funkciu prezidenta. Už dal jasne najavo, že Wall Street je moc regulovaná, pričom opak je pravdou.”

Romney pochádza, Keiser dodáva, z prostredia private equity, “čo je kryštalizácia tých najhorších elementov kapitalizmu.” (Private equity spoločnosti sa zaoberajú pákovými nákupmi podnikov a ich potenciálne konzekvencie sú známe mnohým neekonómom v Británii, príklad priaznivcom Manchaster United, odkedy bol klub skúpený rodinou Glazerovcov v roku 2005.) “Takže takto dostaneme čistú kakistokraciu: vládu najhorších a najskorumpovanejších ignorantov.”

K prvému dňu prezidenta Romneyho Keiser dodáva, “Predstavil by som si, skôr než ako Kaligula poverí svojho koňa miestom v senáte, schváli vyhlásenia a edikty, ktoré šokujú ľudí. Ale ak vypustí džina ešte väčšej deregulácie, zbankrotuje krajinu a budei plne vedomý zločinu ktorý týmto spácha. Verím v to, že Obama menej chápe stupiditu v ktorej bol účastníkom.”

Max Keier vyrastal vo Westchester County, predmestie New Yorku tak preplnené absolventmi z Ivy League, že Loudon Wainwright III o tom napísal pieseň (“Boli sme bohatší než zvyšok/ Nechcem sa chvastať / plávajúc v klubovom bazéne”). Nie ťažké si predstaviť jeho robustnú inteligenciu využitú v iných odboroch ako napríklad výučbu práva. Aj napriek tomu, že jeho meno môže evokovať snoba z Bondovky, nevytvára image priemerného boháča. Ako teda skončil na Wall Street?

“Bol som na New Yorkskej univerzite,” spomína Keiser, “kde som študoval divadlo. Tam som prvý krát stretol Aleca Baldwina. Robil som v rádiu a taktiež  stand-up comedy. Trávil som život sledovaním punkových a rapových skupín na CBGB a Max Kansas City. Mojou najväčšou obavou v roku 1983 bolo, že party skončí. Robil som viaceré džoby.” Medzi ne patrí aj práca pouličného kúzelníka na Broadway.

“Potom som získal prácu na čiastočný úväzok v brokerskej firme Paine Webber na Wall Street, aby som mal nejaký príjem. Pamätám, ako som tam vošiel prvý kráť a videl som brokerov sústredených na bežiace akciové kurzy na stene. Boli vo veľmi drahých oblekoch a fajčili cigary. Bolo mi zjavné, že party môže pokračovať. Tak som sa stal brokerom. Party tak nielen že pokračovala ale nabrala na intenzite.”

“Musel to byť trochu kultúrny šok.”

“Nie až tak ako sa zdá, lebo akcioví brokeri mali tak trochu punkovú estetiku. Bolo to v časoch DIY revolúcie. Nemal som v tejto oblasti žiadne skúsenosti. Ale začiatkom 80. rokov náhle začal býčí trh: tsunami hotovosti sa valila na Wall Street každý deň. Nevyžadovalo to žiadny talent spraviť absurdné množstvo peňazí. Opica po lobotómii by to dokázala.”

“A sociálne vyžitie?” “Zobrali sme si party do kancelárií. Robili sme hovory zákazníkom počas dňa. V rovnakom čase sme volali štetkám a dealerom. Pamätám, že som sa zobudil jeden deň v lietadle. Práve som sa prebral z ťažkého stavu. Pýtam sa kamaráta, s ktorým som večer pred tým začal akciu, či vie kde ideme. Povedal Svätý Tomáš (karibský ostrov). A potom si skoro vôbec nič nepamätám. Nejako sme skončili v kancelárií. Potom som počul tohto môjho kumpána kričať: “Do riti… o do riti, o môj Bože” Pýtam sa čo sa stalo a povedal: “Max, dole na Svetom Tomášovi… kúpil som si dom?” Kúpil a vôbec o tom nevedel. A potom keď v roku 1987 prišiel pád trhov, party skončila.

“Čo ľudia brali: chľast a kokaín?”

O áno, kokaín bol prakticky na každom stole. V tom čase ste mohli zobrať čističa topánok – a raz sa tak aj stalo – a so systémami ktoré mali, umožňujúce rýchle volania a použitím prepracovaných predajných taktík, mohol zarábať stovky tisíc dolárov behom pár mesiacov.”

Jednou z mnohých zaujímavých tém, ku ktorým sa Keiser vracia vo svojej show je vzťah medzi veľkými korporáciami a kongresom. Otvorene obviňuje vplyvných politikov zo zneužívania kontrolných orgánov za účelom získavania informácií a následne v procese finančných podvodov.

“Demokracia nie je v prostredí súčasného politického prostredia dobre spravovaná,” hovorí. „Celý politický establišment je dizajnovaný na to, aby obohatil veľmi úzku menšinu ľudí, ktorí majú prístup k informáciám a kapitálu. Zoberte si napríklad CIA. Práve otvorili svoj obchod pre hedge fondy. Manažéri hedge fondov môžu teraz najímať agentov CIA, aby im robili prieskum farmaceutických spoločností, dodávateľov vojenského materiálu alebo ropných kontraktov.”

Viem si predstaviť, že niektorí z jeho spoluobčanov ho po takýchto vyjadreniach, zvlášť po obvineniach z pandémie insider tradingu v kongrese, ako vlastizradcu. “Zrada je veľmi silné slovo. Moja rodina prišla do Ameriky v osemnástom storočí a bola aktívna v procese tvorby ústavy a Deklarácie nezávislosti. Na také obvinenie by som odpovedal, ako vravia u nás na juhu: -ten pes nebude vhodný na poľovačku-”

“Nikto nemá väčšie nadšenie pre princípy otcov zakladateľov než mám ja. Ale to čo robia ľudia pri kormidle je na míle vzdialené od ideálov na ktorých bola Amerika založená.”

Akákoľvek debata, argumentuje Keiser, by mala byť zameraná smerom k ľuďom, ako je všivák Hank Paulson, bývalý riaditeľ Goldman Sachs, ktorý slúžil v administratíve USA ako minister financií v rokoch 2006 až 2009. “Medzi vládou USA a bankou Goldman Sachs sú otáčacie dvere pre ľudí ktorí chodia tam a späť. Pričom však všetci pracujú proti záujmom Spojených štátov. Čo sa deje je, že títo bankári v Európe konsolidujú novú veľkú banku, ktorá bude riadiť Európu. Z Bruselu. Všetok ten dlh bude precenený v novej forme celoeurópskej meny. Zlý dlh bude spojený so zlým dlhom z Ameriky v novej globálnej rezervnej banke. A počas každého kroku budú ľudia ako Hank Paulson – kto je skutočný zradca – priložia pištoľ ku hlave Američanov a povedia: Buď prijmete nové usporiadanie bankového sveta alebo trhy ľahnú popolom.”

Medzi fanúšikmi Keisera, Paulson viac než ktokoľvek iný personifikuje kultúru chamtivosti a flagrantného konfliktu záujmov, ktorý Keiser zosmiešňuje.

“Hanka Paulsona moc rád nemáte, však?”

“Fakt, že tento chlapík ešte dýcha a chodí… posledný krát keď som bol na Al Jazeera live,” dodáva Keiser, “som vyhlásil fatwu proti Hankovi Paulsonovi.”

“Fatwu v akom zmysle?”

“Toto slovo ma určitú rezonanciu po afére Salmana Rushdieho. Ale nemyslel som to v tomto význame. Pod Bushom a Obamom úrad prezidenta nadobudol neskutočnú moc: prakticky kohokoľvek na svete uväzniť. Bez riadneho procesu. Žiadny habeas corpus. Ak máme možnosť zavrieť niekoho len na základe podozrenia a zadržiavať ho bez toho aby mal riadny súd, potom by sme mali strčiť za mreže Hanka Paulsona. Chytajte skutočných darebákov.”

Strach, Keiser verí, je to, čo bráni aby boli takéto názory verejne prezentované v jeho domovine. “Pozrite sa na klaunov ktorí hrajú túto show. Ako (arcikonzervatívec) Rush Limbaugh a Bill O'Reilly. Títo ľudia nie sú Američania. Sú to podvratné živly. Oni sú tí, ktorí trhajú americkú spoločnosť na kusy tým, že vedú nezmyselné žvásty prakticky o všetkom, čo môže byť považované za základ demokracie.”

“Títo páni,” dodáva Keiser, zdôrazňujúc dôležitosť problému, “sú bez kúska hanby. Sú opovrhnutia hodní. Mojou snahou je viac-menej poukázať na zločiny, ktoré sú páchané a nie zrada mojej krajiny. Je to akt podpory reformácie, aby sa krajina vymanila z pazúrov týchto zahraničných bankárov. ”

“Tak koho by ste rád videl v kresle prezidenta?” „Jediný politik, ktorého mám rád je (bývalý nezávislý kandidát) Ralph Nader. Lebo rozpráva o korporáciách. A korporatokracii. Avšak volieb sa neúčastní. Takže nebudem hlasovať.”

Počúvajúc Keisera, hovorím mu, že som ostal s ničím iným, len pocitom okamžitej záhuby. Má pár slov aby na to reagoval. “Globálny derivátový trh, ktorý predstavuje jeden a viac kvadrilión dolárov, je veľmi komplikovaný a vysoko nestabilný systém a stáva sa s každou hodinou ešte viac nestabilnejší,” hovorí. “Dá sa to prirovnať ku hore pred tým, než spadne posledná vločka a po strane kopca sa začne rútiť obrovská lavína. Alebo ako pán Kreosote (ktorý exploduje pri večeri vo filme od Monty Python, The Meaning of Life), ktorý práve čaká na tú poslednú mentolku.”

Akákoľvek nádej na ozdravenie, argumentuje, nepríde z dielne na záchranné balíky ale smerom od finančných iniciatív jedincov – hlave v masových kapaniach na podporu bojkotu vládnych iniciatív pre podporu štátnych dlhopisov a papierových peňazí – investícií, z ktorých sa dôvera spravodlivo vyparila.

“Ľudia musia prebrať iniciatívu. To znamená kupovať nie dlhopisy ani doláre alebo eurá, ale zlato a striebro. Gordon Brown predal obrovské množstvo britské zlata v čase historického minima 250 dolárov za uncu. Zlato je teraz na 1 700 dolároch. Čína agresívne skupuje zlato. Rusko nakupuje ako maniak. Irán ide po všetkom zlatom na čo položí ruky. Všetky tieto krajiny, kde je moja show populárna, kupujú zlato a striebro a Boh im za to žehnaj.”

Verí, že nákupom týchto komodít si investori zabezpečia skutočnú istotu a urýchlia tým pád banksterov, ktorí špekulujú len s národným bohatstvom a papierovými peniazmi.

Ako úprimný a kontroverzný môže byť jeho prejav, Kaiser má za sebou slušnú históriu správnych predikcií. Bol v Reykjavíku, dvíhajúc varovný prst, mesiace pred tým, než Island zasiahol katastrofický ekonomický kolaps. Rozprával o Aténach pred rokmi, predpovedajúc občianske nepokoje a to čo sa dnes zdá byť neodvratné – bankrot Grécka.

“Prišiel som do Londýna,” hovorí, “lebo byť tu mi dáva príležitosť sedieť v prednom sedadle kolapsu celého City. Myslím, že Eurozóna je precenená ak sa o nej hovorí ako o pohrome. Nie sú však až v takom zlom stave ako Británia. Britská libra,” pokračuje, “onedlho skolabuje. A kolaps britkej ekonomiky bude jeden z najväčších v modernej ekonomickej histórii. Samozrejme, že vezme dolár a euro so sebou, to je isté. Ale toto miesto – Londýn – to bude masaker. Je to ako... ako by som to povedal?” Keiser sa na chvíľu zamyslí. „Ak ma uvidíte kráčať po ulici vášho mesta, tak potom ste v riadnych sračkách.”