Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom
V časoch energetickej krízy budeme svedkami niekoľkých negatívnych
javov, ktoré sa vyskytnú v regionálnych aj štátnych ekonomikách. Ak
zoberieme v úvahu, že len málo krajín si bude môcť dovoliť nakupovať
drahú ropu a potraviny, potom energetická kríza zasiahne veľkú časť
svetovej ekonomiky. Aj krajiny, ktoré budú vlastniť ropné rezervy, budú po
prekročení ropného vrcholu ťažiť čoraz menšie množstvo s narastajúcimi
nákladmi. Dlhová kríza, ktorej koniec je v súčasnosti v nedohľadne
a jej dopady bude svetová ekonomika pociťovať do konca dekády, nebude
v prípade ropného šoku nikdy vyriešená. Masívna tvorba dlhu za posledné
dve desaťročia vyžaduje prudký hospodársky rast v budúcnosti. Ten je však
ohrozený. Svet bude pravdepodobne čeliť dlhovej, energetickej aj potravinovej
kríze zároveň, pretože všetky tri menované prvky svetového hospodárstva – dlhom
produkované peniaze, energetická báza a potravinové zabezpečenie – sú úzko
prepojené. Svet zažije kontrakciu dostupného kapitálu, drahé energie
a potraviny možno už o niekoľko rokov. Autori a agentúry,
hodnotiace úroveň ropnej produkcie, odhadujú prekročenie ropného vrcholu
v pásme niekoľkých rokov, ktoré začína rokom 2010. Je teda pravdepodobné,
že v súčasnosti – v roku 2012, prekračujeme ropný vrchol. Svedčí
o tom aj rastúce napätie v krajinách produkujúcich ropu. Irán sa
snaží zabezpečiť energetickú produkciu prostredníctvom jadrovej energie. Vlastníctvo
jadrových technológií v tejto krajine však narušuje geostrategickú
rovnováhu síl v priestore blízkeho východu. Proti týmto krokom vystupujú
hlavne USA, ktoré majú v súčasnosti dominantné strategické postavenie
v priestore. Bohaté Arabské krajiny exportujúce ropu zažívajú taktiež
problémy a hrozí v nich nárast nestability. Spojené arabské emiráty
investovali do realitného trhu veľký objem kapitálu. Vytvorené dlhy budú musieť
splácať v časoch klesajúcej ropnej produkcie. Obyvateľstvo bohatých
arabských krajín bude musieť prejsť rozsiahlymi sociálnymi zmenami, pretože
hlavným zdrojom ich ekonomík je produkcia a export ropy. Rast jej ceny
spôsobí pokles hodnoty dolára na svetových trhoch, čím ich príjmy poklesnú ešte
viac. Zmeny režimov v Egypte a Líbyi, v nedávnej dobe, vyostrujú
napätie v islamskom svete a naznačujú sociálne trendy
v islamskej spoločnosti. Veľký počet mladých ľudí v populácií, ktorá
bude počas globálnej ekonomickej kontrakcie prechádzať rokmi zvýšenej
nezamestnanosti, zostrí jej tendencie smerom k extrémizmu. Nedostatok ropy
sa môže prejaviť veľmi prudko, pretože jeho dôsledky budú ovplyvnené nepokojmi
a občianskymi konfliktami v exportných krajinách. To ešte viac
prehĺbi krízu energetických trhov. Súčasné tendencie vývoja v regióne
a rast politického a vojenského napätia tento kurz naznačujú
a je v súčasnosti náročné predpovedať, ako ďaleko môže situácia
zájsť, zvlášť ak do predpokladov zarátame účasť amerických vojsk
v regióne, jadrové ambície Iránu a citlivé reakcie Izraela
obklopeného islamskými krajinami.
Súčasný finančný systém obsluhuje masívne množstvo dlhu. Je nutná jeho
neustála expanzia a narastanie inflácie, aby sa vyhol náhlemu kolapsu.
Rast dlhu vytvára tlak na rast produktivity a spotreby a tým aj na
rast využívania energií. Ak nebude zabezpečené dostatočné množstvo energie,
a po prekonaní ropného vrcholu je isté že nebude, hrozí svetovej ekonomike
deflačná špirála. Štátne dlhy je možné „spáliť“ v infláciou, avšak súčasný
svetový dlh je vo veľkej miere obsluhovaný spotrebiteľmi, mestami
a jednotlivými štátmi monetárnych zón. Obyvateľstvo, municipality
a podniky nemôžu tlačiť peniaze tak, ako centrálne banky. Ostáva im jediné
– splatiť svoje záväzky alebo zbankrotovať. V dôsledku, deflácie
vytvorenej v reakcii na nedostatok energií, môže ako príklad slúžiť Grécka
ekonomika, ktorá sa dostala do dlhovej špirály a taktiež bude musieť voliť
medzi týmito dvoma možnosťami, pretože sa kontroly nad monetárnou situáciou
vzdalo v prospech Európskej centrálnej banky. Nedostupnosť energií
neumožní expandovať dlh. Krachy podnikov a nedostupnosť kapitálu spôsobia
prudký nárast nezamestnanosti. Vzrastie tlak na štáty, ktoré sú
v súčasnosti v plnej miere zainteresované v dlhovej kríze.
Globálna deflácia predraží kapitál, čo spôsobí, že mnohé z nich sa chytia
do dlhovej pasce, podobne ako Grécka ekonomika. Zároveň budú rásť záväzky v sociálnej
sfére, kvôli rastu nezamestnanosti. Tieto javy možno očakávať, ako dôsledok
pôsobenia energetickej krízy, na dlhom zaťaženú globálnu ekonomiku. Zásadne
sa nedostatok energií a inflačné politiky vlád prejavia na ekonomikách
západných krajín, ktoré dosahujú vysoké úrovne dlhu a sú závislé od
dodávok lacnej ropy.
Úlohou vlád bude zabezpečiť chod nízko-energetickej ekonomiky,
relatívne dostupných a lacných potravín, bojovať proti nezamestnanosti
a udržiavať v spoločnosti stabilitu. To všetko v prostredí
dlhovej krízy a nedostatku kapitálu. Aby sa zabránilo sociálnym nepokojom,
budú potraviny prioritou. Španielske príslovie hovorí, že civilizáciu
a anarchiu delí sedem jedál. Ako bolo prezentované na príklade Kuby, je
možné zabezpečiť dostatočnú dlhodobú výživu obyvateľstva aj v prostredí
nedostatku energií. Riešenia týchto problémov musia byť synergické, navzájom sa
doplňujúce a musia byť nenáročné na investičný kapitál.
Model riešenia problémov
Vlády v budúcnosti budú musieť riešiť nasledujúce problémy:
·
nedostatok
energií
·
nedostatok
potravín
·
nezamestnanosť
·
nedostatok
investícií
V prípade výskytu energetickej krízy sa prejaví nedostatok energií
v ekonomikách priamo – nárastom ich ceny a nepriamo – prostredníctvom
drahých potravín a dovážaných produktov. Prejavy taktiež budú zo strany
finančných trhov, na ktorých sa objavia trhliny spôsobené klesajúcou produkciou
v prostredí, vyžadujúcom neustály rast. So zvyšovaním úrokových mier následne
poklesnú investície a pod tlakom budú aj financie štátov, pretože klesnú
výnosy z daní a porastú výdavky na sociálne zabezpečenie, stále
rastúceho množstva nezamestnaných. Vlády štátov a regionálnych subjektov
budú mať len obmedzené možnosti pri riešení týchto problémov, pretože sa budú
snažiť vyhnúť zvyšovaniu verejných výdavkov.
V takejto situácii budú na lokálnej úrovni spotrebitelia, ktorí si
nebudú môcť dovoliť nákup, pretože ceny dovážaného zbožia budú nad ich
možnosti. Na druhej strane sa rozrastie počet nezamestnaných, ktorí stratia
zamestnanie z dôvodu rastúcich úrokových mier a oslabenia
medzinárodného obchodu. Nastane tak obdobný scenár, ako počas veľkej
hospodárskej krízy, kedy deflácia z ekonomiky odstránila kapitál natoľko,
že producenti a konzumenti nemohli naplniť svoje možnosti. Štát bude
musieť využiť kapacity z radov nezamestnaných na produkciu tovarov na
lokálnej úrovni. Prioritná sa stane lokalizácia
produkcie potravín a spotrebného tovaru, ako napríklad textilu.
Modelový príklad
Hlavné determinanty riešenia problémov:
·
vytvorenie
produkčných kapacít z lokálnych zdrojov
·
využitie
nezamestnaných v procese produkcie potravín pre lokálnu spotrebu
·
aplikácia
princípov nízko-energetickej produkcie potravín
·
riešenia
nevyžadujúce vysokú mieru investícií
Prepojením lokálnej spotreby a lokálnej produkcie potravín sa
znížia náklady na ich dovoz. Zároveň sa týmto prepojením vytvoria kapacity pre
zníženie lokálnej nezamestnanosti. Produkcia potravín na lokálnej úrovni musí
odrážať nové prostredie nedostatku lacnej energie a všetkých dôsledkov,
ktoré nová paradigma prinesie. Poľnohospodárska produkcia musí byť upravená
smerom k nízko-energetickej produkcii, to znamená znižovanie využívania
hnojív, mechanizmov a chemických látok v procesoch.
Vytvorme predpoklad, že domácnosť v lokálnej ekonomike spotrebuje
približne 30% príjmov na potraviny. Keďže ich dovoz je lacný, z domácnosti
je 25% príjmov spotrebovaných na nákup potravín dovážaných z veľkých
vzdialeností. Len 5% z priemernej spotreby je sa využíva na nákup lokálne
a organicky pestovaných plodín. Na lokálnych farmách pracuje 1% pracovnej sily
miestnej ekonomiky. Keďže ekonomická situácia je priaznivá a spotrebný
tovar dovážaný z krajín, v ktorých je nízka cena práce, spotrebitelia
v lokálnej ekonomike žijú v relatívnej prosperite a lokálna
nezamestnanosť sa pohybuje na úrovni 5%. Lokálna ekonomika produkuje taktiež
tovary a služby pre globálny trh a je na ňom závislá. Táto situácia
je znázornená na obrázku 38.
Obr.
38: Tok potravín a platieb za potraviny otvorenej ekonomiky, počas
dostatku lacných pohonných hmôt
Zdroj: Autor
S príchodom energetickej krízy sa energie stávajú čoraz
nedostupnejšie. Rastie cena za dovážaný tovar a hlavne potraviny sa
stávajú z dôvodu rastu vstupov do poľnohospodárstva drahé. Nárast cien
potravín sa prejaví hlavne na dovážaných potravinách, do ktorých cien sa
premietne nárast nákladov za prepravu. Energetická kríza sa prejaví natoľko, že
cena dovážaných potravín sa skoro zdvojnásobí. Na obrázku 39 je prezentovaný dopad
energetickej krízy na regionálnu ekonomiku. Domácnosti vydávajú na nákup
potravín 59% svojej spotreby. Životná úroveň klesá, pretože domácnosti
spotrebujú veľký podiel prímov na základné potreby. Pritom 53% prostriedkov,
ktoré domácnosti utratia, odchádza z ekonomiky, ako výdavky za dovážané
potraviny. Náklady na lokálnu produkciu organických fariem v okolí sa tiež
mierne zvýšili, domácnosti spotrebujú 6% výdavkov na lokálne produkované
potraviny. Energetická kríza poškodzuje medzinárodný obchod a zostruje
dlhovú krízu. To spôsobuje ešte väčší pokles životnej úrovne a lokálna
nezamestnanosť dosahuje úroveň 15%.
Obr.
39: Tok potravín a platieb za potraviny otvorenej ekonomiky, počas
energetickej krízy
Zdroj: Autor
Miestne a regionálne orgány začnú organizovať konverziu lokálnej ekonomiky
smerom k lokalizovanej produkcie potravín. Využitím znalostí organického
pestovania a nízko-energetickej produkcie potravín začne program budovania
fariem v lokálnej ekonomike. Na výstavbu sa využívajú lokálne materiály
a do programu sa zapájajú odborníci na organické pestovanie
a permakultúru. Keďže pestovanie plodín a chov dobytka
s využitím čo najmenších energetických vstupov vyžaduje veľké množstvo
ľudskej práce, zamestná sa na prostredníctvom tohto programu 10% lokálnej
pracovnej sily. Nezamestnanosť tým klesne na predkrízovú úroveň 5%. Produkcia
potravín priamo v regióne ich spotreby zníži náklady za prepravu na
minimum. Taktiež sa minimalizuje využitie strojných mechanizmov, hnojív
a postrekov. Znížia sa tak náklady na všetky vstupy, ktoré sú spojené
s drahými energiami a vykompenzuje sa nedostatok nižších výnosov
ekologickej produkcie. Následne si domácnosti z lokálnych zdrojov
zabezpečia potraviny, na ktoré spotrebujú 35% príjmov a výdavky za dovážané potraviny
obmedzia na 6%. Celkové výdavky na potraviny tak dosiahnu hodnotu 41%. Zmeny,
po preorientovaní regionálnej ekonomiky na model nízko-energetickej miestnej
produkcie, znázorňuje obrázok 40.
Obr.
40: Tok potravín a platieb za potraviny v nízko-energetickom modeli
regionálnej produkcie potravín
Hlavné pozitíva, ktoré lokálna produkcia potravín pre lokálnu spotrebu
prinesie budú nasledovné:
·
Zabezpečenie
pomerne dostupných potravín z miestnych zdrojov
·
Zníženie
nezamestnanosti v lokálnej ekonomike
·
Podpora
miestnej ekonomiky, uchovávanie kapitálu v lokálnej ekonomike
a synergický efekt lokálnej spotreby
·
Pozitívne
socio-ekonomické dôsledky zvýšenia sociálnej kohéznosti
V dôsledku sa, po aplikácií opatrení, životná úroveň o niečo
zníži oproti predkrízovému obdobiu, pretože nízko-energetické pestovanie produkuje
nižšie výnosy a spotrebitelia budú na potraviny musieť vynakladať viac
prostriedkov. Avšak, oproti krízovému scenáru sa štandard života obyvateľstva
zvýši. Taktiež nezamestnanosť poklesne na predkrízové hodnoty a posilní sa
pozitívny synergický efekt lokálnej produkcie potravín. Obyvatelia, ktorí
z dôvodu hospodárskych dôsledkov energetickej a dlhovej krízy prídu o zamestnanie,
budú mať možnosť pracovať v sektore pôdohospodárstva. Poklesne dovoz
drahých importovaných potravín. Z lokálnej ekonomiky tak prestane unikať
kapitál a bude, po zavedení lokálnej populácie do procesov výroby
a distribúcie potravín, využitý pre potreby miestnej ekonomiky. Pozitívny
sociálny efekt sa tak prejaví nielen znížením lokálnej nezamestnanosti, ale zabránením
úniku prostriedkov, ktoré sa presmerujú k miestnej pracovnej sile. Tá ich
bude môcť využiť na spotrebu v lokálnej ekonomike. Posilní sa tým úroveň
lokálnej ekonomiky ako celku.
Rast spotreby organicky pestovaných plodín, zmena diéty
orientovaná na zníženie spotreby mastných výrobkov a nárast spotreby
zeleniny sa prejaví na úrovni zdravia populácie. Tá sa stane zdravšou
a znížia sa náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú, hlavne
v západných krajinách, vysoké z dôvodu rastu priemerného veku
populácie a technologicky náročných postupov liečby. Vzrastie aj podiel
nízko-energetickej zdravotnej starostlivosti, homeopatík a alternatívnych
spôsobov liečby. Producenti a konzumenti budú tvoriť kohéznu skupinu.
Lokálna produkcia pre lokálny trh posilní sociálne väzby v rámci lokálnej
ekonomiky, upevní sa pocit spolupatričnosti. Kriminalita poklesne z dôvodu
poklesu nezamestnanosti, rastu dostupnosti potravín a rastu vzájomnosti
socio-ekonomických vzťahov. Zároveň sa s lokalizáciou potravinovej
produkcie budú, pod vplyvom energetickej krízy, lokalizovať aj iné produkčné
kapacity. Napríklad výroba textilu a odevov sa pod vplyvom rastu cien
palív predraží a obmedzí dovoz z Ázie. Domáci producenti budú
konkurencieschopnejší a posilnenie lokálnych väzieb vytvorí tlak na
spotrebu lokálne produkovaných výrobkov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára