Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom
K tlakom na poľnohospodársku produkciu treba prirátať aj vyčerpanie svetových oceánov, ktoré sú hlavným zdrojom proteínov pre veľkú časť svetovej populácie. Od konca druhej svetovej vojny rástol objem rybolovu zrýchľujúcim sa tempom. Avšak po troch dekádach intenzívneho lovu sa stali mnohé loviská vyčerpané. Zmeny v technologickej sfére v 70. a 80. rokoch umožnili lov vo veľkých hĺbkach. Zvýšila sa taktiež efektivita lovu prostredníctvom technológií, akými sú sonar a globálna družicová navigácia. Za 50 rokov narástla produkcia rýb svetových oceánov a morí viac ako 4,5 krát. V súčasnosti sú však tieto zdroje vyčerpané a sme svedkami ich poklesu. Dôvodom sú nielen obmedzenia na zachovanie kritických ekosystémov a druhov na pokraji vyhynutia, ale aj celkové vyčerpanie lovísk, z ktorých nie je možné fyzicky získať viac potravy. Bezohľadný rybolov je zodpovedný za devastáciu veľkého množstva druhov. Na začiatku 21. storočia bolo 29% lovísk vyčerpaných a znečistených natoľko, že lokálne ekosystémy skolabovali – to znamená, že sa ich populácia zredukovala na menej ako 10% pôvodnej veľkosti. (Dean, 2006). V súčasnosti svet zažíva pokles produkcie potravín z morských zdrojov. Do nej sa začala v čoraz väčšej miere zapájať Čína, ktorá je závislá na spotrebe proteínov vo forme rýb a využíva aj druhy morských živočíchov, ktoré nekonzumuje väčšina svetového obyvateľstva (viz. obrázok 35). Lov rýb rástol zo 7 kg na osobu v roku 1950, na úroveň 17 kg v roku 1988. V tomto čase dosiahla produkcia vrchol a začala klesať na súčasných 14 kg na osobu. (Brown, 2009, s. 69)
Obr.
35: Vývoj svetovej produkcie úlovkov rýb
Zdroj: Potravinová a poľnohospodárska organizácia OSN
Dostupné na: http://www.fao.org/docrep/009/A0699e/A0699E04.htm
Kolaps systémov morského rybolovu predstavuje výzvu pre poľnohospodársku produkciu. Ryby sú efektívnejším zdrojom proteínov, pretože menia rastlinnú potravu a planktón na bielkoviny účinnejšie než všetky suchozemské tvory, vrátane hydiny. Rybolov predstavuje zároveň aj lacný zdroj výživných látok, pretože sa jedná o lov živočíchov s ktorých rastom nie sú spojené náklady vo forme krmiva. Tento zdroj výživy je vážne ohrozený a nebude naďalej k dispozícií pre veľkú časť svetovej populácie chudobných krajín. Je otázne, koľko bude trvať obnova morských ekosystémov na udržateľnú úroveň a aká bude následná produkcia v miere umožňujúcej prirodzenú obnovu týchto systémov. Ak by sme mali nahradiť výživnú hodnotu rýb chovom suchozemských živočíchov, potrebovalo by svetové hospodárstvo každoročne 1000 kilometrov kubických vody na zabezpečenie potravy pre chov a ak rátame s rastom dopytu po mäse z dôvodu rastu obyvateľstva, musíme prirátať ďalších 1850 kilometrov kubických vody, podľa odhadov Svetovej potravinovej organizácie (Cribb, 2010, s. 92). Na chov dobytka by sa minula celá produkcia obilia Severnej Ameriky. V súčasnosti sa podstatná časť svetovej spotreby rýb zabezpečuje chovom. Na obrázku 36 je znázornený objem produkcie rýb z morí plus objem produkcie chovom. Čína sa v celkových číslach lovu a chovu podieľa na svetovej produkcii jednou tretinou. Chov rýb bude mať aj naďalej rastúcu tendenciu, pretože ekonomiky závislé od tohto zdroja potravy budú nahrádzať klesajúcu produkciu z morí. Tento proces produkcie bielkovín je však náročný na spotrebu vody a vyžaduje stabilnú klímu, bez dlhých období nízkej úrovne zrážok.
Obr.
36: Vývoj produkcie z úlovkov a chovu rýb
Zdroj: Potravinová a poľnohospodárska organizácia OSN
Dostupné na: http://www.fao.org/docrep/003/t0800e/t0800e0a.htm
Pokračovať na ďalšej kapitole: Hranice produkčných schopností svetového poľnohospodárstva
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára