Vrchol globálnej produkcie ropy - Alternatívy ropy a ropných produktov

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Exponenciálny nárast potrieb svetovej ekonomiky, popri klesajúcich zásobách lacnej ropy, vytvára predpoklad pre globálny ropný vrchol. Ropný vrchol neznamená, že behom krátkeho času svetová ekonomika spotrebuje ropu. Ak dosiahneme maximálnu možnú produkciu ropy, bude to znamenať, že sme spotrebovali polovicu jej svetových zásob a druhá polovica je stále k dispozícii. Avšak prvú polovicu tvorila ropa s vysokým energetickým obsahom, ľahko dostupná a hlavne lacná. Druhá polovica, ktorá je stále k dispozícii, bude umiestnená na ťažko dostupných miestach a bude nižšej kvality. Ceny ropy z tejto polovice však budú nad úrovňou maxím polovice prvej. Svetová ekonomika dosiahla zatiaľ maximálnu úroveň cien ropy niekoľko dolárov pod 150 dolárov za barel. Drahú ropu si však globálna ekonomika nemôže momentálne dovoliť a nemohla si ju dovoliť ani pred vznikom hypotekárnej krízy. Ak svet prekročí ropný vrchol, musíme očakávať drastické zmeny v systéme svetového obchodu. Náklady na nachádzanie nových nálezísk kvalitnej ropy každým rokom rastú. Medzi rokmi 2003 a 2009 sa náklady na objav jedného barelu ropy strojnásobili. Na obrázku 29 je znázornené porovnanie nákladov na objav jedného barelu ropy a cenou ropy za barel na svetových trhoch. Je zrejmé, že ceny ropy musia rásť, aby pokryli nájdenie nových zdrojov čierneho zlata (treba pripomenúť, že sa jedná iba o náklady spojené s objavom, nie sú zarátané náklady spojené s ťažbou a prepravou). Súčasnú situáciu popísal Jeremy Gilbert, bývalý hlavný ropný inžinier spoločnosti British petroleum na Washingtonskej konferencii Peak Oil Conference v októbri 2010: „Polia, ktoré sa momentálne chystáme využiť sme poznali dlhú dobu, ale práve tieto boli príliš komplexné, rozdrobené a príliš náročné na vŕtanie. Súčasná technológia a znalosti sú na vyššej úrovni. Čo je dobré, pretože tieto polia sú to čo nám ostalo“ (Heinberg, 2011, s. 108)
 

 Obr. 29: Porovnanie nákladov spojených s nájdením jedného barelu ropy s jeho cenou

Zdroj: Agentúra Reuters

Dostupné na: http://uk.reuters.com/article/2010/02/11/idUKLDE6191WK

               

Ako bolo prezentované vyššie, USA zažili ropný vrchol nazačiatku sedemdesiatych rokov. Do roku 1970 rástla produkcia ropných polí v spojených štátoch exponenciálne, dosiahla vrchol a následne postupne klesala. Ropný šok vplyvom domáceho ropného vrcholu v USA nastal 40 rokov po tom, čo táto krajina prešla vrcholom objavov nových ropných nálezísk. Do hľadania ropy sa investovalo čoraz väčšie množstvo prostriedkov a hľadali sa čoraz väčšie náleziská tejto suroviny. Vrhol objavov ropných zdrojov v USA nastal v roku 1930 a od tohto bodu ďalej sa nachádzali čoraz menšie zásoby. Objavy ropných polí sa odvíjali podľa obdobného scenára, ako ropný vrchol o desiatky rokov neskôr. Vývoj nálezísk a produkcie je znázornený na obrázku 30. Od roku 1930 objem nových ložísk klesal avšak spotreba sledovala exponenciálnu krivku, čo viedlo k ropnému vrcholu a následnému šoku ekonomiky v roku 1970.

Obr. 30: Porovnanie vývoja nálezísk a spotreby ropy v USA

Dostupné na: http://ibiblio.org/tcrp/sidebars/extraction.html

Svetové náleziská ropy prechádzajú podobným vývojom. Vrchol ropných nálezísk dosiahol svoj vrchol na konci šesťdesiatych rokov. V nasledujúcich dekádach sa nachádzali ropné ložiská so stále menším objemom. Predpokladaný vývoj nových zdrojov je nepatrný v porovnaní so zásobami ropy, ktoré mala svetová ekonomika k dispozícii za posledné desaťročia. Hubbertov kopec a vývoj ropných zdrojov v USA môžu poslúžiť na extrapoláciu vývoja svetových možností využívania a cien ropy v budúcnosti. Situácia je zachytená na obrázku 31.

Obr. 31: Porovnanie vývoja nálezísk a spotreby ropy vo svete

Zdroj: Association for the Study of Oil and Gas

Dostupné na: http://condition.org/as95-6.htm

Ak by sme brali v úvahu, že medzi maximom dosiahnutých objavov a maximom dosiahnutej ťažby existuje približne 40 ročný priesto, potom rok 2010 bol rokom v ktorom globálny ropný trh zažil vrchol produkcie. Viacerí autori uvádzajú rok 2010, ako rok ropného vrcholu. Niektorí odborníci (Marterson, Greer) na problematiku však poukazujú na rok 2005. Greer, ktorý sa otázkami ropného šoku a ropného vrcholu zaoberá od sedemdesiatych rokov a na tému vydal viacero publikácií, poukazuje na fakt, že „zásoba ropy, ktorá tvorí zhruba 40% svetovej spotreby energie, dosiahla vrchol v roku 2005 a odvtedy pomaly upadá“ (Greer, 2011, s. 24). Marterson popisuje stav na trhu ropy pred vznikom hospodárskej krízy: „jeden z fascinujúcich javov, ktorý môžeme sledovať je, že konvenčná produkcia ropy crude zostala plochá, na nezmenenej úrovni, medzi rokmi 2004 až 2008, kedy cena vystrelila z 50 dolárov za barel na 147 dolárov za barel. Ak bol niekedy dôvod dostať ropu zo zeme na svetové trhy, bolo to práve v tomto období strojnásobenia ceny ropy. Avšak nestalo sa tak. Prečo? Dosahuje azda ropná produkcia svoje limity?“ (Marterson, 2011, s. 146)

Správa World Energy Outlook z roku 2010, ktorú každoročne spracováva Medzinárodná agentúra pre energiu v spolupráci s OECD uvádza, že globálna produkcia ropy už nepresiahne výšku z roku 2006, kedy denná produkcia dosiahla 70 miliónov barelov za deň. (World Energy Outlook 2010, 2010, s. 6) V správe z roku 2008 bol uvedený  odhad priemerného poklesu všetkých existujúcich ropných polí o 6,7 percenta ročne. (World Energy Outlook 2010, 2010, s. 243) Ak v týchto rokoch svet dosahuje ropný vrchol, potom ozdravenie svetovej ekonomiky nebude možné. A to z týchto dôvodov:

1.      Ozdravenie ekonomiky vyžaduje hospodársky rast, aby mohli byť uspokojené dlhy generované ekonomikami a spotrebiteľmi za posledné desaťročia. Globálny ekonomický rast vyžaduje neustály nárast množstva dostupnej energie.

2.      Globálny ekonomický systém bude musieť podstúpiť transformáciu smerom k produkčným modelom s nižšími energetickými vstupmi, čo môže byť počas dlhovej krízy a nedostatku kapitálu značne problematické.

3.      Náhly nedostatok energetických surovín môže spôsobiť prudký pokles svetového HDP, v dôsledku čoho by sa pyramída akumulovaných dlhov mohla zrútiť a spôsobiť pád globálneho finančného systému.

 Alternatívy ropy a ropných produktov

Transformácia ekonomiky na iné zdroje energetických surovín by bola spojená s vysokými nákladmi. Jedná sa o veľmi náročný proces, ktorý by musel prebehnúť veľmi rýchlo. Ropa, najlacnejší a najviac koncentrovaný zdroj energie, aký ľudstvo využíva, doteraz nemá konkurenta v oblasti užitočnosti pre svetovú ekonomiku. Nové technológie problém nedostatku pohonných hmôt nevyriešia, pretože nové technológie nie sú zdrojmi energie. Náhrada ropnej spotreby iba pre USA by vyžadovala ekvivalent 52,4 kvadrilióna watt hodín energie ročne. Tento ekvivalent by sa dal porovnať s (Marterson, 2011, s 20):

·        Viac ako 6 800 nukleárnymi reaktormi, ktoré by museli pracovať s rovnakou efektívnosťou, ako súčasných 104 reaktorov, ktoré sú v USA funkčné (čiže o viac ako 6 400 nukleárnych reaktorov, ktoré v súčasnosti vo svete operujú).

·        Približne 6 miliónov nových jeden megawattových veterných elektrární, ktoré by museli pracovať 24 hodín denne za neustále stabilného vetra, alebo 17 miliónov, ktoré by pracovali za realistickejších podmienok.

·        Skoro 53 tisíc kilometrov štvorcových zemskej plochy pokrytej solárnymi panelmi (v ideálnych podmienkach juhozápadu USA s dostatkom slnečných dní).

·        Viac ako 66,7 milióna kilometrov štvorcových úrodnej pôdy vyčlenenej výhradne na produkciu biopalív, čo predstavuje asi 135% svetovej poľnohospodárskej pôdy.

Tieto čísla predstavujú iba spotrebu ropy v ekonomike USA, ktorá spotrebuje približne štvrtinu jej svetovej produkcie. Ak by mali byť aplikované na celý svet, museli by byť vynásobené číslom 4. Aj keby bola vytvorená kombinovaná substitúcia rôznych alternatívnych prístupov produkcie energie, vyžadovala by konverzia svetovej ekonomiky masívne investície a obete na to, aby sa zachoval súčasný stav svetového hospodárstva. Samozrejme, ak by sme nebrali do úvahy nevyriešenú svetovú dlhovú krízu. Aké alternatívy sú k dispozícii?

Nukleárna energia

Nukleárna energia predstavuje pokrokovú technológiu získavania energie z jadrového paliva. Výstavba jadrovej elektrárne je náročný a investične nákladný projekt. Je nepravdepodobné, že by si všetky štáty mohli dovoliť nahradiť fosílne palivá jadrovou energiou behom budúcej dekády. Získanie energie z jadrového paliva, ako náhrady ropy, je nielen technicky a investične zložité, ale vyžaduje veľké množstvo energie na zabezpečenie surovín, výstavbu a prevádzku jadrových zariadení. Výroba uránového paliva je taktiež energeticky nákladná a počas éry drahých energií bude nerentabilná. Navyše, uránové zásoby nasledujú krivku ropného kopca. Bohaté uránové rudy sa nachádzajú v súčasnosti iba v Kanade a ich množstvo je obmedzené. S rafináciou skromnejších rúd v budú budúcnosti spojené zvýšené náklady. Cena jadrového paliva bude v budúcnosti rásť aj kvôli vyčerpaniu jadrového materiálu z programu Megatons to Megawatts, v rámci ktorého sa v súčasnosti až 13% jadrového paliva vyrába z jadrových hlavíc bývalého sovietskeho arzenálu (WNAMW, 2009).

Uhlie

Ako už bolo prezentované, uhlie poskytuje rozvojovým ekonomikám lacný zdroj energie. Jeho zásoby sa odhadujú na 133 rokov (pri súčasnej miere spotreby) (BP Statistical Review of World Energy June 2011, 2011). Exponenciálny trend (viz. Obrázok 15) jeho súčasnej spotreby toto číslo reálne znižuje. Ak by sme k tomu zrýchľujúcemu tempu vyčerpávania zásob uhlia pridali dodatočnú spotrebu v rámci náhrady ropných palív, potom spotreba svetových zásob uhlia by sa zrýchlila dramatickým tempom a boli by vyčerpané behom niekoľkých desiatok rokov. Uhlie ani urán nie je možné využiť ako náhradu v systéme medzinárodného tranzitu tovaru. Takáto zmena by vyžadovala masívnu zmenu svetového obchodu od dopravných prostriedkov po infraštruktúru transformácie energie z uhlia a uránových rúd na formu vhodnú pre nové prepravné prostriedky. Spaľovanie uhlia má taktiež svoje závažné ekologické dôsledky. Zvýšenie cien energetických surovín v dôsledku prekonania ropného vrcholu a rapídneho nárastu dopytu po tejto komodite v budúcnosti spôsobia nárast jeho ceny. Výroba tekutého paliva z uhlia je z dôvodu vysokých energetických vstupov neefektívna. Príčinou sú vysoké energetické výdavky pomerom k získanej energii. Na konštrukciu funkčnej rafinérie tekutého paliva vyrábaného z uhlia s dennou produkciou 50 000 barelov je potrebná investícia 5 miliárd dolárov. To znamená, že svetová ekonomika by musela preinvestovať 4 bilióny dolárov aby mohla tento zdroj energie využívať (Smith, 2010, s. 55).

Zemný plyn

Zemný plyn sa v súčasnosti javí ako najperspektívnejšia náhrada palív vyrábaných z ropy. Vysoká energetická koncentrácia zemného plynu umožňuje, aby bol využitý v rámci systému svetovej prepravy. Úprava spaľovacieho motora na plynový pohon je oveľa menej náročná v porovnaní s dvoma predošlými alternatívami. Prebudovanie ropnej infraštruktúry na plynovú sa javí zatiaľ ako najmenej nákladné, aj keď dočasné riešenie. Svetové rezervy sa pri súčasnej miere spotreby odhadujú na 60 rokov. V prípade náhrady spotreby ropy plynom by sa tieto zásoby skrátili približne na dekádu až dve. Rast cien pod vplyvom zvýšeného dopytu by však spôsobil, že domácnosti, ktoré používajú plyn na vykurovanie by si ho nemohli dovoliť. Rovnako by vzrástla cena elektrickej energie produkovanej jeho spaľovaním.

Obnoviteľné zdroje energie

Alternatívne zdroje neponúkajú adekvátnu náhradu uhľovodíkových zdrojov energie. Aj preto je ich využitie skôr otázkou individuálnou, v rámci rodinných, prípadne komunitných zariadení. Podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov je vo svetovej ekonomike veľmi nízky, pretože v skutočnosti nepredstavujú alternatívu. Ich energetická výkonnosť je veľmi malá v pomere k investíciám do týchto zariadení. Či už solárne panely, vodné elektrárne alebo veterné turbíny sú závislé od náhodných vplyvov počasia a nedokážu zabezpečiť stabilnú produkciu pre hospodárstvo a domácnosti. Produkcia zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov energie je navyše technologicky náročná a drahá.

Biopalivá

Výroba palív z poľnohospodárskych produktov je návratom k využitiu slnečnej energie, vo forme rastlín, na zabezpečenie hospodárskej produkcie. Rovnaký princíp bol aplikovaný pred industriálnou érou. Pred nahradením práce zvierat a ľudí uhľovodíkovými palivami sa energia na produkciu získavala z potravy. Biopalivá taktiež nie sú adekvátnym zdrojom energie, ktorý by nahradil ropnú produkciu. Výroba palív z poľnohospodárskych produktov je energeticky veľmi náročná. Energia sa spotrebuje v procese sejby, obrábania pôdy, žatvy a prepravy plodín, pretože v súčasnosti je poľnohospodárska produkcia vysoko mechanizovaná. Pomer investovanej a získanej energie sa pohybuje v rozmedzí EROEI 1,3:1 až 1,6:1 (Hall, Murphy, 2010) v závislosti od typu biopaliva. To znamená, že pri jednej jednotke investovanej energie získame len 1,6 jednotky novej energie. Neprichádza preto do úvahy aby biopalivá nahradili ropu. Aj keď niektoré druhy cukrovej trstiny dosahujú EROEI 10:1, pestujú sa len v určitých špecifických častiach sveta a nemajú pre globálnu spotrebu energie reálny prínos. Výroba palív z poľnohospodárskych produktov kladie tlak na svetové ceny potravín. 


Pokračovať na ďalšej kapitole: Ekonomika v procese prechodu k nízko-energetickým ekonomickým systémom

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom